Prečo vlastne lonžujeme a pracuje zo zeme?
V prvom rade to naučí koňa vnímať človeka a spolupracovať s ním. Sú to začiatky nejakej komunikácie koňa a človeka a mladý kôň sa oboznamuje s rôznymi povelmi a cvikmi. Taktiež sa učí udržať rovnováhu, primerane si rozložiť váhu a ohnúť sa do kruhu. Pri lonžovaní sa taktiež zaťažuje vnútorná zadná noha, ktorá došľapuje mierne "pod" vonkajšiu zadnú nohu.
Pri správnom lonžovaní má kôň plynulé chody, ktoré idú od "zadu", pracujú i brušné, chrbtové a krčné svaly a pritom je kôň povolený. Mladý kôň si hlavu nepovolí hneď, uvoľnenie môže signalizovať tzv. odkývnutím (nachvíľu hlava klesne dolu pod úroveň pliec a následne sa vráti hore). Pre mladého koňa je veľmi ťažké povoliť si hlavu dole a posúvať sa vpred od "zadu". Keď má kôň hlavu pri zemi, váha automaticky padá na predok, ak však chcem na koni jazdiť v športe, musí byť "na zadku". Kone, ktoré si vedia automaticky podsadiť zadok, si neskôr vedia aj povoliť hlavu a držať ju v jednej línii.
Z tohto vyplýva, že lonžovaním chceme dosiahnuť aj správne pracovanie krčných, brušných a chrbtových svalov.
Ako zistím, že kôň "nevlečie" zadok za sebou?
Záleží od uhlu zohnutia zadnej nohy v pätovom kĺbe a v posunu zadnej nohy pod seba. V kroku by mala zadná noha došlapnúť čo najviac pred stopu predného kopyta a v kluse dosľapnúť zadné kopyto do stopy predného kopyta.
Ako to je s kobylou po žriebäti?
Kobyla po žriebäti má povolené brušné svaly a tak s ňou treba začať odznova. Nedokáže tak vytiahnuť hlavu a povoliť krk.